WipEout

Futuristické preteky z tretej osoby — to bola vec v deväťdesiatych rokoch. WipEout to berie doslova: malé lietajúce stroje bez kolies, šetrenie energie a štítov ako poriadni pretekári používajúci surovu silu. Hra vyšla v roku 1995 ako klon slávneho titulu Psygnosis, ale preklad do MS-DOS sa skôr podobal menšiemu príbuznému ako novej klasike.

Pretekáš malým strojom po abstraktných dráhach v niektorom súčasnom alebo budúcom svete. Podstatné: vyberieš si jednu zo štyroch rôznych tratí, zostaneš v strede cez zákruty a zbieraš power-upy po ceste. Pohľad z tretej osoby na vozidlo robí priestorovú orientáciu záhadou — nikdy si nie si istý, či prejdeš otvorom bez penalizácie. Fyzika je tvrdá, zrážky ťa vyhodia von, reštarty sú bez milosti. Ovládanie ako hry z tej doby: priame, ale brutálne.

Svojím spôsobom ťa drží v napätí. Chceš zvládnuť trať bez pádu, bez oškrabanín nárazníkov o steny. Lenže grafika sa už potýka s limitmi počítača — polygóny sú hrbo plochými, textúry vyzerajú skôr ako špinavé škvrny, snímková frekvencia sa spomalí, keď sa na trati niečo deje. Hudba hrá v pozadí, ale nie je to typ veci, ktorá ti zostane v hlave týždne.

Dnes je WipEout predovšetkým artefaktom. Psygnosis vyleštil svoju vlastnú prácu, zatiaľ čo tento pokus nikdy skutočne nemá šancu. Všetky futurističké preteky z tej doby sa v pamäti splývajú — niektoré boli lepšie, niektoré horšie. Tá sa zapomnína najrýchlejšie.

Hrať si to v prehliadači dnes je ako navštíviť múzeum zlých nápadov. Nie je to zlá hra, len bez duše. Ak očakávaš niečo ako F-Zero, tak nie — to bola párkovaná elegancia. Toto je ťažká práca bez vtipu. Ak máš náladu lietať medzi stenami bez zmyslu, existujú horšie voľby, ale existujú aj veci, na ktoré sa história pozerá priaznivejšie.