Treasure Trap

Rok 1989, sedím na pracovisku svojho otca, modrý IBM monitor sa na mňa pozerá, a niečo sa točí na diskete, ktorej nemôžem prísť na kloub. Treasure Trap od Emerald Software — hra, ktorú si dnes takmer nikto nepamätá, hoci mala nápad za niečo.

Premisa je jednoduchá a očarujúco šialená. Na dne oceánu leží vrak lode Esmerelda s nákladom zlatých tehličiek. Len čo vrak nie je prázdny — hemží sa v ňom elektrickými úhormi, magnetickými minami, medúzami a kto vie čím ešte. Vašou úlohou je dostať poklad von bez toho, aby ste skončili ako predjedlo pre miestnu zvieraciu faunú. Žiadny ďalší príbeh, žiadny dialóg. Situácia hovorí sama za seba.

Hra sa ovláda z izometrického pohľadu, čo bolo vtedy veľmi módne — hráči poznali ten istý uhol z britských arkádových puzzle hier tej doby. Pohybujete sa po morskom dne, zbierajú a presúvate predmety, vyhýbate sa nepriateľom a snažíte sa zistiť, ako obísť každý problém. Logika sa nezakladá na rýchlosti, ale na pozorovateľnosti. Čo robí úhôr, keď sa blížite zľava? Čo sa stane, keď magnetická mína vycíti zlatú tehličku? Hra vám to nepoví — musíte to objaviť sami, a to je presne taký druh náročnosti, ktorú ste v deväťdesiatych rokoch buď zbožňovali, alebo zatracovali.

To, čo Treasure Trap robí dobre, je atmosféra. Ticho morského dna, pomalý pohyb, neustála hrozba — všetko to funguje aj bez hudby a efektných grafík. Kde sa to zle vyzrelo, je priestorové vnímanie. Izometrický pohľad bez hlbkových náznakov znamená, že niekedy jednoducho nevíte, či ste v rovnakom rade ako nepriateľ, alebo ste o štvorec ďalej. V roku 1989 sa to považovalo za súčasť výzvy. Dnes to vyzerá ako zbytočná prekážka, ktorá nemá nič spoločné s logikou.

Treasure Trap sa bude páčiť všetkým, ktorí milujú pomalé, premyslené puzzle hry a nemajú problém s tým, že hra vám pravidlá dopredu nevysvetlí. Je to kus softvéru, ktorý veril, že hráč si na to príde. Niekedy sa taká dôvera cítí dobre. Hrajte si ho v prehliadači jedného popoludnia — netreba na to viac času, a s menej by to nefungovalo.