Wings of Fury

Leto 1992, horúčava, ventilátor sa roztáča a ja sedím pri svojom 486, znova a znova útočím na tú istú japonskú pozíciu. Wings of Fury od Brøderbund — hra, ktorá ma vtedy naučila, že frustrácia a závislosť nie sú opaky.

Je to akčná arkádová hra z roku 1989 situovaná do Tichomorskej teatrálnosti druhej svetovej vojny. Sedíš za ovládaním stíhačky basovanej na lietadlovej lodi, štartuješ z letúna a tvoja misia je útočiť na japonské pobrežné opevnenia, likvidovať pechotu, guľometné hniezda, protilietadlové kanóny a občas obťažovať nepriateľské lode. Misie sú krátke, ale to neznamená jednoduché.

Ovládanie je prekvapujúco založené na fyzike pre svoju dobu. Tvoj lietadlo stráca rýchlosť, potrebuješ správny uhol prístupu, musíš zhodiť bomby v presne správnom momente — príliš skoro a minuješ cieľ, príliš neskoro a padáš s ním. Pristátie na lietadlovej lodi je vlastná disciplína, ktorá ťa v prvých hodinách bude prinúťať nahlas komentovať vlastnú koordináciu. Ťažkosť rastie rýchlo a prvá misia ťa pekne pripraví na druhú tým, že ti ukáže, koľko vecí stále nevieš. Posledná misia je úplne iná — slová zlyháva.

To, čo odlišovalo Wings of Fury od iných akčných hier tej doby, bol presne ten stupeň kontroly. Nešlo len o tlačenie tlačidiel a pozeranie sa na výbuchy. Musel si myslieť na prístup, poradie cieľov, zásoby munície. A napriek tomu to bola stále arkáda, nie simulátor. Brøderbund tú rovnováhu trafil. Grafika vyzerá ako spomienka na spomienku podľa dnešných noriem, SoundBlaster zvuk bol vtedy slušný, v dnešnej dobe je to skôr historický dokument — ale gameplay prekvapujúco obstojí.

Kto by mal dnes hrať Wings of Fury? Ktokoľvek so trpezlivosťou pre krivku ťažkosti, ktorá nečaká na nikoho, a kto chce pocítiť, ako boli aditívne hry vytvárane predtým — bez tutoriálov, bez opatrovateľstva, len ty, nepriateľ a ďalší pokus o pristátie, ktorý by sa tentoraz mohol podariť. Spusti si to v prehliadači cez emulácii DOSBox a máš vyhraté. Pol hodiny hraní a uvedomíš si, že je polnoc.