Roland's Rat Race

Roland sa prohání po bludisku plnom pastí, truhl a nepriateľov ako by mu niekto nastavil stopky. To je Roland's Rat Race — jednoduchá, ale záludná arkáda na spektre, ktorú sa proste hrá a koniec.

Si myš, beháš po plátne tvorenej miestnosťami a chodzbami, zbieraš veci, vyhýbaš sa nepriateľom a hľadáš cestu von. Žiadne zložité príbehy, žiadne cutscény — len niečo, čo pripomína kríženie medzi Pac-Manom a dungeon crawlerom. Cieľ je jasný: prežiť dostatočne dlho a zbaviť sa všetkého, čo chce tvoj kožuch používať ako koberec.

Hranie sa opiera o reflexy a načasovanie. Roland sa pohybuje relatívne rýchlo, ovláda sa prirodzene, a prekážky nie sú náhodné — idú sa naučiť. Keď sa chceš pohnúť správnym smerom v ten správny čas, ide to hladko. Keď si to pokazíš o pol sekundy, si mŕtvy. Nemá v tom nič podľahavého, zkrátka hra bez výhovoriek.

Pre spektrum to nie je prekvapenie — arkádnych hier bolo dosť, ale tá kvalitné ostávajú v pamäti. Roland's Rat Race patrí skôr do kategórie solídneho príslušenstva. Nie je to bezpamätný masaker a nie je to ani natoľko inovatívna, aby sa stala klasikou. V osemdesiatke to bola slušná zábava na nudný marec, ktorú si si požičal od kamaráta.

Dnes sa na ňu pozeráš ako na zaujímavý časopis — nie pre obsah, ale pretože ti pripomenie, ako sa hrálo predtým, než sa stroje naučili myslieť. Pokiaľ máš rád jednoduché, priamočiare arkády bez zbytočnej režie, kde úspech závisí len na tebe, potom sa ti bude páčiť.