Skúsiš to? Napíšeš "SEVER" a zmizneš v malom lese. Napíšeš "PRESKÚMAJ DRZEJ" a niečo, čo by nemalo byť viditeľné, sa na teba pozerá. Return to Zork z roku 1993 je plný týchto podivných znakov a zvláštností, ktoré ťa pri prvom spustení na DOS počítači vyslovene nejasnia — nie si si ani istý, či je to hra, alebo kód.

Vracia sa ti do sveta Zorku, časti desaťročí starej textovej adventure, ktorú teraz naviguješ ako hybridnú vec — časť text, časť grafika. Sedíš v textovom prostredí a píšeš príkazy, ako v klasickej textovej adventure z osemdesiatych rokov, ale okolo teba sa rozprestiera čierna obrazovka s príležitostnými obrázkami alebo videom. Cieľ je jasný: zažiť naozaj bizarnú návštevu legendárneho vesmíru, kde sa veci dejú, keď im veríš.
Hra spočíva v boji s jazykom. Každý príkaz musíš napísať sám, ako by si rokoval s zmätením sprievodcom. Ak si neuvedomíš, ako niečo sformuluješ, hra sa tváriš, že nerozumie. Nie je pohodlné klikanie na veci — všetko rieši tvoj mozog a klávesnica. Logické puzzle sú pochované pod vrstvami textu a záhady. Príležitostne narazíš na scénu s modernou grafikou alebo dokonca videom, čo v deväťdesiatych rokoch pôsobilo ako sci-fi, ale dnes to vyzerá ako archívny materiál z nejakého televízneho vysielania.

Return to Zork bola pokus udržať Interactive Fiction pri živote v čase, keď ho nikto už nechcel. Kombinácia textových príkazov s komerčnou hudbou a videom nútila veci, ktoré mali zostať v spomienkach, do viditeľnosti. To, čo fungovalo v pôvodnom Zorkovi ako živá predstavivosť, tu leží ako polovičný život na stole.

Dnes sa to oplatí skúsiť hlavne aby si sa presvedčil, aká bizarná a umelá cestu si vybrala textová fikcia v deväťdesiatych rokoch. Nie je to zábava v klasickom zmysle — je to skôr poučná lekcia o tom, ako hru nehať. Ak máš rád absurdné logické puzzle a načítavacie obrazovky ťa neuvedú do zúrivosti, tu nájdeš zdroj zvláštnej spokojnosti.