Paranoid

Možno si aj ty myslíš, že deväťdesiatne grafiky vyzerajú celkom dobre, keď sa nemusíš pozerať na pixelované tváre sekundu za sekundou. Paranoid je textová adventúra s minimálnou grafikou, ktorá ťa zavádza na cestu cez špinavú stanicu nejakej vesmírnej lode. To, či si astronaut alebo alien, nie je až tak dôležité — dôležité je zvládnuť systémy na palube a postupne zistiť, čo sa tu vlastne stalo.

Hrá sa klasicky: napíšeš príkaz, hra ti dá odpoveď. Prieskum lokácií, zbieranie predmetov, ich kombinovanie a používanie — to je recept, ktorý bez výnimky fungoval u Adventure hier z deväťdesiatych rokov. Parser musí pochopiť, čo od neho chceš, takže často pretrácaš čas presným formulovaním. Nie je to Monkey Island s jeho jednoduchými ovládacími prvkami, ale aj nie je psychoticky zložité ako niektoré klasiky Sierra. Hra ťa postupne vádza, takže nie si úplne stratený.

Grafika je rozdelená, niekedy skôr schematická — farby, jednoduché tvary, príležitostne nejaké ASCII art. Ale to vôbec neškodí hrateľnosti, skôr naopak. Atmosféru vytvárajú hlavne text a sound design. V deväťdesiatych rokoch by počítače drali pod zápasením, keď by ich hra vzala na prechádzku cez textovnú krčmu, a Paranoid túto tradíciu udržiava nažive.

Čo sa trochu zastaralo z dnešnej perspektívy: parser niekedy neuspokojí, hádaj, aký slovník si autori vymysleli. Riešenie Adventure puzzle nie je problém, ale frustriť sa, pretože hra nevie, čo myslíš tým „vezmi vodu" alebo „otvor dvere" — to bolí. Hra ti dáva nápovedy, ale stále niekedy cítiš, že komunikuješ v cudzom jazyku.

Paranoid je výbuch z minulosti, keď sa adventúry hrali presne takto — bez priateľských grafických menu, bez maznávania. Je to experiment s atmosférou, ktorý funguje, hoci sa dnes nehrá ľahko. Ak máš srdce pre textové príbehy a nervy na to, aby si parser zopár krát čelil stene nepochopenia, tu máš na čo tráviť čas.