Sonic The Hedgehog 3

Keď som prvýkrát počul hudbu z Carnival Night Zone, vedel som, že sa k tejto hre vrátim o tridsať rokov neskôr. Sonic 3 je podľa mňa vrcholom série — nie pretože je technicky najlepší, ale pretože vedel, čo chce robiť, a urobil to bez zbytočného znalosťou.

Je to klasický Sega platformer, ktorý sa snaží prekonať Sonic 2. Ježko sa opäť stretáva s doktorom Robotnikom v šiestich svetoch, z ktorých každý obsahuje tri zóny plné slučiek, flipperov a skrytých miestností. Na konci sa pridáva Sonicova hyperpohľadávka, ktorú odomkneš zbieraním všetkých chaos smaragdov. Znie to futuristickejšie, ako tomu bolo v tom čase.

Hra nie je o bežaní dopredu a tlačení tlačítok. Úplne naopak — musíš sa naučiť, ako každá zóna funguje, kde sú skratky, ako skákať bez straty krúžkov v piatok. Soundtrack vytvoril Masato Nakamura a každý track ti zostane v hlave dlhšie, ako by si čakal. Ovládanie má váhu — Sonic sa nezastaví na mincu, klzá na ľade, pohybuje sa inak v piesku. Táto fyzika môže urobiť určité časti frustrujúcimi, ale akonáhle jej porozumieš, hra ti padne ako ulitá.

Sonic 3 sa nebojí nudných sprintov. Carnival Night uzamknutie (kde musíš časovať svoj skok v flipperovej sekcii) sa stalo známym ako jedno z najťažších miest v sérii. Nie všetci sa mu tešili. V dnešnej dobe môžu grafikou vyzerať pomalšie, farby menej živé než v novších hrách. Ale práve tam spočíva krása — efekty bez nadbytku, dizajn bez falošného dramatizmu.

Chceš vidieť, prečo si Sonic 3 občas stojí rameno pri ramene so Super Mario Bros. 3? Choď si ju zahrať vo svojom prehliadači. Nie je to iba nostalgia — je to hra, ktorá sa hrá presne ako ju zažívali deti v 90. rokoch, a napriek tomu poskytuje jednoduchú radosť z rýchleho prejazdu úrovňami a objavovania tajomstiev. A tá hudba. Tá hudba stále obstojí.