Niet je čudo, že si ho všetci pamätajú. Keď som si po všetkých týchto rokoch vzal do rúk ovládač N64 a počul som tú hudbu v hrade Hyrule, vedel som, že táto hra stále má čo ponúknuť. Ocarina of Time z roku 1998 nebola len ďalšie dobrodružstvo — bola to majstrovská trieda v tom, ako môže trojrozmerný svet fungovať, keď sa o neho niekto naozaj stará.

Hraješ za mladého Linka, ktorý sa vydáva z dediny do sveta plného chrámov, hádaniek a príšer. Hra ti spočiatku zväzuje ruky — nemôžeš postúpiť bez správneho artefaktu alebo riešenia a nevysvitlí ti to. Niet tam žiadneho NPC s otázkou nad hlavou. Ani textu, ale svet hovorí za seba: tichá hudba, premyslená topografia, vzdialený zvuk hradu. Vieš kam ísť, bez jediného slova.
Mechanika je prísna, ale logická. Link má pár zbraní, štít, a v druhej polovici hra ukáže svoje trumfy: hraješ na ocarinu a správne melódie otvoria dvere, zmenia čas alebo ťa teleportujú na iné miesta. Tento systém môže byť niekedy frustrujúci — zvlášť keď si už nevzpomeneš, kde je ten kľúčový kľúč ukrytý — ale práve táto prísnosť ho robí špeciálnym. Keď konečne vidíš riešenie a všetko si klape, cítisz, že si to zasúžiš, nie že hra drží tvoju ruku.
Grafika zle postárla — Link vyzerá ako postavený z kociek — ale svet ako celok si udržuje atmosféru. Púšte, hory, obludnosti v tvare obličajov skákajúce cez jazerá: prostredie má charakter, ktorý novšie hry s polygónmi nenachádzajú. Zvukové efekty pohybu a boja ťa drží v realite. A tá hudba: každý región má svoju melódiu, ktorá ti ostane v hlave dlhšie ako čokoľvek iné.
Áno, dnes to vyzerá ako prehistória a niektoré riešenia ovládania sú bizarné (kamera N64 bola nočná mora), ale logika dizajnu je stále zdravá. Logické chrámy bez zbytočného vodiaceho prvku, svet, ktorému rozumieš bez mapy, jednoduchosť, ktorá nie je primitivizmus. To je dôvod, prečo sa k nej ľudia vraciajú po dvadsiatich rokoch.
Keď všetko vezmem do úvahy — kto sa stará, že stará hra ti nedovolí skontrolovať telefón alebo drží tvoju ruku — oplatí sa ju zahrať znova. Beží hladko v emulátore a pôvodné zbytočné problémy boli vždy zvládnuteľné. Jedna z tých hier, ktorá má stále čo povedať.