AGI Piano

Počítač, ktorý sa pozerá na vaše prsty a myslí si: „No vážne, tento ľavák nehrá ani do rytmu.“ AGI Piano je výučbový softvér z konca deväťdesiatych rokov, ktorý sľubuje, že vás naučí hrať. Sľubuje. Kľúčové slovo.

Ide o jednoduchú aplikáciu pre MS-DOS, ktorá vám na obrazovke ukáže noty a čaká, kým stlačíte zodpovedajúcu klávesu. Nie je to hra v tradičnom zmysle — skôr pracovný zošit s vizuálnou spätnou väzbou. Systém má rozpoznávať, aké noty hráte, a sledovať váš pokrok. Nápad nie je hlúpy, problém je všade inde.

Ovládanie je otrasné. Mapovanie kláves na skutočné noty pôsobí vyumelkovane a neriadi sa žiadnym logickým vzorom. Učenie sa jednotlivých nôt je úmorná drina s nulovou motiváciou — žiadna hrateľnosť, žiadny príbeh, žiadny dôvod pokračovať. Dizajnér si zjavne myslel, že samotná vyhliadka „niečo sa tu naučíš“ postačí na to, aby ste osem hodín sedeli pri klávesnici a trpezlivo opakovali jednu notu za druhou. Realita má na počítačové hry vyššie nároky.

Softvér zamrzol v čase ako fosília — žiadne zvuky, o ktorých by sa oplatilo hovoriť, žiadna interaktivita, žiadna duša. Ak existuje výučbový obsah, ktorý by vás dokázal chytiť pri hre, tu ho nenájdete. Papierová učebnica by bola zábavnejšia. Papier je aspoň pokojný a netlačí vám do tváre nadutý interfejs z čias DOS-u.

Dnes ho spúšťajte len vtedy, ak si chcete pripomenúť, ako vyzerali vzdelávacie ambície v čase, keď sa vývojári ešte nepoučili z vlastných chýb. Je to skôr historická kuriozita než funkčný nástroj — dôležitý dôkaz, že aj dobrý nápad bez poriadneho dizajnu a intuitívneho ovládania skončí na smetisku dejín.