Shrek

Shrek na Megadrive? Áno, existuje. A je to presne taka licencna zmesovina, ako by si cakala od hry na zaklade detskej pohádky z zaciatku 2000-tych.

Je to platformer s hlavnou rolu hlasiteho zeleneho ogra, ktorý sa presúva cez asi päť levelov plných nudných skokových sekcie a bojov s jednoduchymi mechanizmami. Zbieraš maličke srdciska, jazdis na kolesach, skaces na vyznacene miesta — nic, co by si uz nestokrat nevidel na tejto konzole. Shrek ide dopredu, skace, bije sa svojou cestou do konca levelu. Hotovo.

Ovládanie nie je ani zaujimave, ani zábavne. Reaguje v poriadku, ale hranie sa ci citi ako riadenie kamionu plného piesku. Ziadny tok, ziadna energia. Bezfarebna grafika bez drzavy, hudba sa stale opakovanie rovnakych parikov taktov. Ked mas na Megadrive desiatky lepsich platformerov z 90-tych rokov, preco by si sa s tym obťažoval?

Tato hra je dokonala fotografia toho, ako to vtedy fungovalo — vide sa film, vydavatel rychle zozenie nejaky kod, navrhne box a posle ho do obchodov. Deti by si to mohli vziat len preto, lebo je to Shrek a zeleny ogre je populárny. V skutocnosti ide o uroven produkcii, ktorá sa viac zameriavala na predaj ako na zazirok.

Ci by sa hra v priebehu rokov zlepsila? To nie je podstata. Podstata je, ze ked sa pozeraš na dnešné remaky a cash-graby starych IP, uvedomiš si, ako malo pecu sa do tejto hry vložilo aj vtedy. Pre modernch hracov je to az nanejvýš kuriozita — Shrekov hlas pravdepodobne nebude zábavny bez originálneho českého audiá a každy další prvok sa redukuje na pár minut v prehliadaci predtym, ako si predstavíš nieco lepsie.

Oplatí sa skúsit len ako rekviem na to, ako sa robili licencne hry na zaciatku 2000-tych. Zábava? Vezmi si radšej Sonic alebo Rocket Knight Adventures. Shrek ta nezabavi — nie skrze nostalgiu, nie cím — pretože tato hra bola nikdy dobrá na zaciatku.