Luigi en Circusland

Luigiho cirkusová misija skončila skôr, ako sa začala. Nejde o zbieranie mincí ani o záchranu princezien — ide o niečo oveľa menej dôstojné. Luigi sa ocitá uprostred cirkusového chaosu, skáče cez prekážky, zbiera predmety a snaží sa nestratil všetky svoje životy. Rok 1994, MS-DOS, čistá jednoduchosť bez akýchkoľvek ambícií byť originálny.

Luigi en Circusland je klasický arkádový platformer s jednoduchou logikou — choď vpred, skákaj cez prekážky, zbieraj veci, boss na konci levelu. Postavička sa ovláda bez najmenšej grácie, pohybuje sa doľava a doprava a skáče na príkaz. Grafika je minimalistická, zvuky sú to, čo očakávaš od počítača s procesorom 386 — pár pípnutí, pár bzuknutí, hotovo. Levely sa postupne ťažšia pridaním nových typov prekážok a nepriateľov, ale to je všetko, čo hra ponúka.

Hrať sa hrá priamočiaro, dokonca aj nudne. Žiadne prekvapenie, žiadny moment, keď by si sa tešil z brilantného dizajnu. Luigiho pohyb je stuhnutý, skákanie je mechanické. Vizuálne sa to ozvena staršie hry, ale bez ich kúzla — tu nie je žiadny vtip, žiadna asymetrická krása, ktorá by jednoduchosť zmenila na návykovú zábavu. Levely sa valia jeden za druhým, ale chýba im rytmus, nečakanosť, niečo, čo by ťa prinútilo záležať na tom, kam ďalej skočiš.

Luigi en Circusland je len ďalší počítačový pokus ospravedlniť postavičku, ktorá si čo i len nezaslúži tento nepodarený tribút. Hra by si zaslúžila pozornosť, ak by bola vytvorená s vášňou — namiesto toho je to cvičenie z totálnej apatie. Nie je zlá v zmysle, že by bola úplne rozbitá, ale nie je dobrá ani. Proste je.

Dnes ju hrajú len tí, ktorí chcú vidieť, ako Nintendo v deväťdesiatych rokoch zverilo svoje vlastnosti najmenej schopným tvorcov. Buď z nostalgie, alebo z chorobnej zvedavosti, čo sa z toho stalo. Spustiť si ju v prehliadači môžeš za chvíľu, ale budú sa ti oveľa lepšie hrať, ak to neurobíš.