1994, večer, moji rodičia šli spať. Dedina plná mutovaných tvorov sa pomaly načítava na monitore a ja, štrnásťročný, silno zatieram myš a hovorím si, že ju vypnem za chvíľu. Neudal som.

Ecstatica od jedného muža — Andrewa Spencera — je akčná dobrodružná hra zasadená do stredovekej dediny niekde v tme včasného stredoveku. Prídete tam ako cestovateľ, rýchlo objavíte, že sa tam deje niečo veľmi zlé, a ešte rýchlejšie si uvedomíte, že miestni obyvatelia nebudú práve vítajúci. Atmosféra je hustá už na prvej obrazovke — skorumpovaná, klaustrofóbna, so stopou niečoho pohanského a nečistého.

Čo sa v tom čase technicky vyčľuchlo, bol engine postavený na elipsách. Žiadne uhlové polygóny ako u konkurencie — postavy a nepriateľa vyzerali okrúhlo, organicky, takmer ako hlinené figúrky. Kombinácia prerendovaných pozadí a tohto prístupu vás pripomenula Alone in the Dark, ale výsledný dojem bol iný, surový a groteskný. Ovládanie bolo tankovité, ako sa pre tie časy patrilo — otočte si postavičku, posúvajte sa vpred, útočte. V boji to znamená taktickú manévru namiesto reflexov, ale to nevylučuje frustráciu. Keď vás útočia dvaja nepriatelia zároveň, zvyčajne len zomrieete a nasledujúci raz sa budete pohybovať opatrnejšie.

Hra sa dnes pamätá z niekoľkých dôvodov. Po prvé, vizuály boli v roku 1994 skutočne neobvyklé a majú svoj zvláštny šarm aj dnes — tie okrúhle tvory vyzerajú takmer ako by prišli z nočných môr malého dieťaťa, nie z polygónových cvičení. Po druhé, atmosféra sa ujala času. Zvukový dizajn a hudba budujú napätie bez potreby veľa vysvetľovať. Po tretie — a toto sa neubralo so starobou tak starostlivo — hra je na niektorých miestach krutě bezľútostná, uložené hry nie sú vždy tam, kde by ste ich potrebovali, a orientácia sa na miestach trvá dlho, čo by si dnešný hráč nemusí želať stráviť.

Dnes bude Ecstatica najľahšie hrať niekomu, kto miluje survival horror v jeho primitívnej forme a nepoťažuje sa s hrubými mechankami. Ak vám Alone in the Dark z roku 1992 alebo prvý Resident Evil niečo znamenajú ako pocit — nie ako presné porovnanie — potom viete, do čoho idete. Môžete ju spustiť vo svojom prehliadači cez DOSBox bez väčších problémov. Vyťažte z nej aspoň hodinu, len aby ste videli, ako jednému chlapovi v roku 1994 podarilo vytvoriť niečo, čo malo svoju vlastnú tvár.