Keď spustíš Midwinter, počuješ britský hlas vysvetľujúci katastrofu, ľadovú dobu a poslednú ľudskú základňu. Potom si sám so svojou skupinou prežívajúcich na zamrznutom ostrove a musíš sa rozhodnúť, či budeš skúmať, loviť, alebo sa vrhnúť do ľadových jaskýň plných neznáma.
Ide o jedinečnú zmes exploračného RPG a survival simulátora z roku 1990. Nie si nijaký superhrdina, ktorý sa prebije svetom meči. Si človek, ktorý sa snaží zostať nažive, vydržať mrazivé noci a nájsť jedlo. Midwinter ti umožňuje riadiť skupinu postáv, ktoré musíš sledovať, rozkazovať im, a niekedy im dovolíš zomrieť. Prežitie nie je automatické — počasie sa mení, energiu dostávaš z jedla a odpočinku, a ak zneúspešíš zložitú expedíciu, ľudia môžu zamrznúť.
Hraješ z vrchného pohľadu, ako keby si zoomol na mape. Ovládanie nie je intuitívne — táto hra je strategickejšia a pomalšia, tvoj tím sa vleční cez ťažkopádnu krajinu, interaguje s objektmi, zbiera zdroje. Nie je to akčná zábava. Je to slog, kde musíš myslieť. Viac ako raz si vezmeš zlú cestu, nezodpovedne si postavíš tábor, a potom polovica tvojho tímu zamrzne cez noc. To je Midwinter.
V čase vydania bola táto hra koncepčne pred svojou dobou. Nie veľa hier ťa učí, že prežitie nie je o tom, koľko nepriateľov zabiješ, ale ako dobre sa orientuješ v prostredí a podporuješ jeden druhého. Mechanika bola zaujímavá pre svoju dobu, ale ľudia na ňu neboli zvyknutí, a niekedy to hre škodilo — recenzie si často sťažovali na "pomalnosť" a "zdanlivo chaotické ovládanie na prvý pohľad".
Dnes je Midwinter archologickým artefaktom. Grafika je primitívna, modely sú pixelové kocky, ale krajina má surový, pusty kúzam, ktorý ti nedovolí zabudnúť, že si v nepriateľskom mieste. Stále funguje na atmosfére. Môžeš to hrať v DOSBoxe a objaviť, čo znamená hrať hru, ktorá ti spôsobuje ťažkosti namiesto uľahčovania. Nie je to hra pre dnešný "okamžitý zážitok" dav. Je to pre tých, ktorí si pamätajú, že hry môžu znamenať niečo iné ako skákajúce tlačidlá a triple-kill kombinácie.
old
