Dizzy - Fantasy World

Padám do priepasti. Znova. Podľa mojich záznamov už po desiatykrát tejto noci. Kľúčovka mi zmizla, lebo som sa dotkol nesprávneho predmetu, a teraz ľutujem každé rozhodnutie, ktoré ma priviedlo k tomuto pixelovanému hrobu. Dizzy — to vajíčko v teplákoch — mal v roku 1991 od Codemasters všetky dôvody byť sláva, no Fantasy World mu skôr preukázal, ako vyzerá rozhlas bez milosti.

Ide o plošinovku, ktorá sa tváry ako adventúra. Dizzy musí projsť fantazijným svetom, zbierať predmety, riešiť jednoduché hádanky a dostať sa na koniec mapy. Podľa všetkého by to malo byť bezpečné cestovanie plné objavieb. V skutočnosti je to minové pole, v ktorom sa hranica medzi ľudským a svojvoľným designom ztrácajú niekam uprostred obrazovky.

Ovládanie je priame — pohyb, skok, zbieranie vecí. Problém je, že hra netoleruje chybu. Skočíš o pixel vyššie alebo nižšie, padáš. Sebral si zbraň namiesto kľúča? Stratili si možnosť pokračovať. Úrovne sú tenkrát plné zákutí a jednosmerných úsekov, kde sa nedá vrátiť a opraviť si chybu. Práca v tom je depresívna, nie zábavná. Postupne zisťuješ, že hra nie je zložitá — je to proste konstrukčný sadizmus v žltej škrupine.

Ale čakaj. Vedel som to už vtedy. A aj tak som sa hrával. Prečo? Pretože séria Dizzy bola v osmdesiatych a devdesiatych rokoch kultúra. Codemasters postavil z kulatého vajíčka ikonu, Sinclairy a Commodore sa bez neho nezaobišli. Fantasy World bol jednou z posledných vydarenejších častí — grafika bola čistá, hudba chytľavá, a ten pocit „možno tentoraz to zvládnem" bol silný dosť na to, aby ťa drží pri obrazovke aj keď tvoj stav ducha hovorí: urobiť si si prestávku.

Dnes si ju môžeš zahrať v prehliadači. Dlhé päť minút budeš myslieť, že je to skvelá retro-zábava. Potom ťa to vzbudí. Hra vyžaduje tvrdosť a sebakritiku — alebo absolútnu toleranciu na opakované pády. Ak máš rád arkádové vzory a nepotrebuješ psychológiu na každom kroku, Dizzy ťa poteší. Ak oceňuješ kľudný svet bez sankciácií, polož si to skôr, ako začneš.