Shortline

Shortline je jednou z tých starých DOS hier, na ktoré si dnes už skoro nikto nespomína. Ale nie je to nič zlé — proste sa stratila v desaťtisícoch experimentov z raného deväťdesiatych rokov, keď si každý myslel, že má na to, aby si vytvoria svoju vlastnú hru.

Je to logická puzzle v duchu Sokoban alebo podobnej záležitosti, kde posúvaš vozíky po koľajniciach. Cieľ je jednoduchý: dostať koľajnice do správnej polohy, obyčajne aby sa po nich niečo mohlo pohybovať alebo aby sa odomkol ďalší kus mapy. Mechanika je klasická — pohyb v mriežke, nič dynamického, čistý tréning mozgu. Ovládanie na klávesnici bez nejakých vychytávok: šípky alebo WASD, Enter na potvrdenie, reset levelu. Takto sa to robilo v jednoduchej DOS grafike bez veľkého rozruchu.

Hra sa stáva zložitejšou, ako napredovaš. Prvých pár levelov ťa uvedie do toho, ako to funguje, ale potom sa to začína krútiť — čím ďalej, tým viac vozíkov, čím ďalej, tým viac podmienok, čím ďalej, tým viac situácií, kde jeden nesprávny krok znamená, že musíš začať od začiatku. To je klasická puzzle-gaming frustrácia. Niektoré riešenia sú na hranici elegancie, niektoré sú proste nudné. A nedostáva sa ti typickej DOS herskej hanby s grafickými kartami — farebná paleta je nudná, zvuk je prakticky neexistentný, text je nečitateľný na moderných displejoch.

Shortline bol typickým produktom svojej doby — čestný, neobtažujúci, ale bez osobnosti. Nebol horší ani lepší ako tucty podobných hier. Ale dnes to stojí za to hrať hlavne ako časový kapsúl: tichý dôkaz toho, že v roku 1992 puzzle hra nemusela byť Tetris alebo Sokoban, aby si ju niekto vydal a veril v ňu. Bola proste — jednoducho bola.

Ak ťa lákajú čisté logiky bez zbytočností a máš rád starú DOS atmosféru, ľahko si ju nájdeš v prehliadači. Je to malá, pokorná hra na chvíle, keď chceš vypnúť mozog a zapnúť jeho iné časti.