Return to Castle Wolfenstein

Keď si id Software uvedomilo, že Wolfenstein 3D je už načmúrený od histórie, rozhodlo sa urobiť niečo vážne. Return to Castle Wolfenstein z roku 2001 nebol len iný comeback – bol to výbuch. Moderná 3D grafika, filmový štýl a jedna šialená zápletka: druhá svetová vojna s nacistami, ktorí sa pátrali po okultných sile počas nočných experimenty. To je to, čo hráči chceli počuť už od devadesiatych rokov.

Hraješ amerického špecialista, ktorý sa prejedna do hľadiska nacistického hradu plného tajných laboratórií. Príbeh nie je ničím subtílny – sú tam strašidlá, temné mágia, porušení ľudskej dôstojnosti v mene „vedy". Ale čakaj, nejde o žiadny psychologický thriller. Ide o to, aby si sa dostal von a podľa cesty strieral všetko, čo sa hýbe.

Strieľať sa tu číta ako príručka pre všetkých, ktorí chceli vidieť, ako by mal strieľaček z prvej osoby vyzerať na začiatku 21. storočia. Zbrane majú váhu, zvuk каждой guľky ťa prerazí prstami cez uši, a nepriateľská AI skúša aspoň predstierať, že má nejaký plán. Ovládanie je hladké ako studený chlieb. Kampáň ťa drží v napätí: jeden moment kľúčuješ medzi kamnami s guľkami, o chvíľu neskôr otvíraš dvere a hádzaš dynamit. Jednotvárnosť sa tu nedá povedať, aj keď urážajúci počet úrovní sa točí okolo starej reality – hrady, laboratóriá, časť hradu znova.

Return to Castle Wolfenstein bol chvíľa, keď sa hra stala skoro takou isto dôležitá ako príbeh okolo nej. Grafika bola poriadna na čas – textúry s tieňom, postavy s osobnosťou, prostredie, ktoré sa bez snahy vľazilo do tvej mysle. Dosť si uvedomíš, keď vidíš staré záznamy, ako dlho si táto hra držala tempo s konkurenciou. A hitová multiplayer sekcia? To bola voda do mlyna pre každý iný titul v žánri.

Dnes je Return to Castle Wolfenstein zastaraný systémovo. Grafika hrňa na hlavu moderné technológie, AI nepriateľov je tuhá ako pergamen a je mu jedno, čo sa deje vo svete. Ale to nie je problém – je to čara. Hraješ si starou strieľačkou, ktorá vie, čo chce, a neváha sa popáliť na okrajoch.

Ak si študoval klasiku, alebo len rád hravaš veci, ktoré boli kedysi šikovné a stále majú to isté telo napriek vráskal tváre, Return to Castle Wolfenstein sa hrá aj dnes bez väčších strata. Režie tu nie je náhodná. Jednotlivé momenty sú stavané ako tanec, aj keď ten tanec počúva už staré melódie. Vrátenie do hrad znamená vrátenie do jednej z najskvapavejších chvíľ, keď sa strieľačka myslela nie len ako hra, ale ako divadlo.