LHX Attack Chopper

Sedíš si do kokpitu, pred tebou sa rozsvecujú displeje a ty čakáš, že sa to začne hýbať. Čakaš si ešte chvíľu. A ďalšiu. LHX Attack Chopper z roku 1990 nie je hra, ktorá ťa rozhýbe adrenalínom — je to skôr cvičenie v trpezlivosti maskované za simulátor helykoptéry.

Pilotíš Apache (alebo skôr jej predchodcu LHX), lietal nad púštnym terénom plným nepriateľských pozícií a snažíš sa ich zničiť. Cieľ je prímerané vojenský: prežiť misiu, minúť protivníkov, vrátiť sa domov. Všetko sa odohráva z pohľadu z kabiny, kde tá väčšina obrazovky tvorí čierny priestor s pár čiarami a goniometrami. Akčné scény musíš predstaviť si sám.

Hrateľnosť začína klasickou frustráciou simulgénov z deviatych rokov. Ovládaš desiatky funkcií — horizontuálne navádzanie, vzdialenosť, nástroje namierenosti — všetko na počítačovej klávesnici, kde si musíš zapamätať kombinácie klávesov, ktoré nemajú logiku. Detektívne hľadanie si na displeji tvojho cieľa zaberie viac času ako vlastný boj. Keď konečne nájdeš tlačidlo na strelu, nepriateľ ťa už má v zákryte.

To je však práve genius (alebo skôr ambícia) tejto hry. Nešlo o hollywoodsku akciu — simulátor sa snažil zobraziť reálnu zložitosť letectva. V deviatych rokoch to bolo pre niektorých fascinujúce, pre väčšinu núdne. Grafika je primitívna, pohyb vrtulníka ako tlmený tanker v plytkej vode, a zvuky? Obyčajný bzukot bez emócií.

Dnes sa LHX Attack Chopper hrá najmä ako históriť — ako svedectvo doby, keď simulátory nechceli bavíť, ale vzdelávať. Tí vášniví sim-hráči si možno užijú výzvu vychytať systém, pochopiť jeho logiku. Ostatní budú čudovať, prečo sa v 90-tke niečo také vytváralo bez humoru a bez snahy o zábavu.

Ak ťa lákajú simulátory z tej éry a máš čas na marenie, LHX sa stojí zahrať v emulátore. Ako pamiatka na časy, keď počítačové simulátory brali svoje remeslo až príliš vážne a nepáčilo im, keď by sa niekto bavil.