Alien Carnage - Halloween Harry

Jetpack a plamenomet. V roku 1993 to bol dostatočný argument, aby si človek stiahnul shareware na diskete a nepýtal sa na viac. Halloween Harry — neskôr premenovaný na Alien Carnage — ti ponúka práve to, čo sľubuje. Australské štúdio Interactive Binary Illusions si neurobilo hlavu s príbehmi ani zvratmi. Mimozemšťania sú tu, zombie vznikajú, a ty ich spaľuješ. Koniec.

Škandinávsky sidescroller z druhej polovice deväťdesiatych rokov, kde sa hrajú záhrady, garáže a mestské prevážky. Postava v súťažného obleku — Harry — sa pohybuje vľavo-vpravo, strieľa a používa jetpack na zmenu úrovní a vyhýbanie sa prekážkam. Nemohlo to byť jednoduchšie. Aj náročnosť je rovná: prvé obdobie si hraješ bez rozmýšľania, v ťažších úrovniach už ideš bez chyby alebo padáš.

Hrateľnosť je tuhá ako ľadový blok. Ovládanie reaguje s miernym oneskorením, ktoré sa s dnešnou latenciou možno ani nevnímá, ale vtedy to bolo jednoducho štandard. Jetpack sa neslúcha pokynů podľa návrhu — padáš rýchlejšie, ako by si čakal, a prechádzaš cez nepriateľa skôr, ako si na to vzpomenul. Nie je to zlé, len staroveké. Vlastne to dáva hre určitý rytmus, ako keby bol svet o kúsok pomalší ako tvoje reflexy.

To, čím sa hra zachovala v pamäti, nebola technika, ale nálada. Vonku hrajú príšernosti z B-filmov, pestrofarebný hrad na pozadí a zvuky, ktoré z reproduktora Sound Blasteru prichádzajú ako varenie v starožitnom kúpeľe. Plamenomet kričí, zombie voria, hudba sa krčí v nízko polyfonnom režime. Nie je to malebné, ale je to presne také, ako to malo byť.

Hru si dnes zahraješ v prehliadači bez nostalgie, pretože nostalgia bez kontextu je len hra na pískovišti. Ale ak ťa zaujímajú sidescrollery z tej doby — iný člen ich dynastie Doom — alebo ak chceš vedieť, ako vyzerali mestské levely v akcii, keď bol pixel kráľ, Halloween Harry ti to ukáže bez opatrného zmäkčovania. Nie je perfektný, ale nepretváral sa na niečo iné. To ti dnes už chýba.