Congo Bongo

Opica ťa v noci prebudí a hodí ti do tváre všetko, čo má po ruke. Congo Bongo — a vlastne je jedno, čo presne tá gorila v hlavnej úlohe robí. Dôležité je, že ju musíš prenasledovať cez džungľu s rovnakou zlobou, s akou by si chcel vyliezť z postele v pondelok ráno. Sega to v roku 1983 vypustila ako arkádu, PC verzia prišla rýchlo, a bol to klasický prípad: jednoduchý nápad, ktorý nemaá chybu.

Ideš vľavo, vpravo, skáčeš cez spadané stromy, ribľy, krokodíly a všetko ostatné, čo sa v džungli s náznakom sadizmu dá postaviť do cesty. Opica ide podobne, ale ona to robia rýchlejšie a s väčším opatrením — čiže úloha je na tebe. Ovládanie je priamočiare: smerové tlačítka na klávesnici, skok. Grafika v PC verzii nie je až taká ohromujúca ako v arkáde, farby sú menej živé, ale niekoľko rokov starý počítač vám na ľavej ruke nemá čo dať. Až si uvedomíš, ako tuhé boli nároky v tej dobe.

Tempo je útulne rýchle. Nie si tu zavretý v nekonečnom bludisku — ide sa dopredu alebo vôbec. Každá úroveň je zhrnutá na par sekúnd spracovania, ak vieš počítať s časovým voľným priestorom opice a vedieš sa pohybovať bez náhodného skoku do priepasti. Potom príde ďalšia úroveň s trochou zmeneným usporiadaním, a to stačí na to, aby si nebol nudný prvú hodinu.

Čo z nej zostalo? Nie je to päťhviezdičková úloha, ktorú by si teraz označil za objavný klenot, ale má v sebe niečo podstatné: jednoduchasť bez prešitosti. Nevedú ťa dlhé cutscény, nie sú tam ľad zbytočného príbehu. Skákáš, vyhrávajú, alebo padáš. Arkádové hry z tejto doby nemali čas na dramatiku — mali nápad a z toho žili či zomierali.

Dnes sa hrá v prehliadači najmä preto, že sa za chvíľu nahreje a ľudia už vtedy nevedeli, ako sa v tom strati. Sedne ti, ak ťa baví presný timing a nechceš rozvedľovať sa pri položení kontroly. Ak spomínaš deväťdesiatky a skákanie v arkádach, zavolá ťa to ako starý známy, ktorý ťa obveľa, ale má dobrý vý ťah.