Premiestňuj svoje jednotky, počítaj svoje kroky, čakaj, kým si počítač premyslí ťah. Battle Isle je úplný opak moderného zhonu — turn-based stratégia z roku 1991, ktorú si ovládal myšou na čiernom pozadí s mriežkou, ako keby to bola papierová válčená hra. Len tento prístup ju odlišuje od všetkého ostatného – tu sa nečíta na čas.

Klasická sci-fi vojna na mape rozdelenú na štvorce. Máš jednotky, máš zdravie, máš limitovaný počet akcií za kolo. Útočíš, pohybuješ sa, hotovo – a potom hráva počítač. Sedenie pri DOS boxe niekedy znamenalo chvíľu čakania, kým sa AI pokúsi vymyslieť svoj ťah. Takto bol jeho rytmus: myslenie, čakanie, protútok.
Mechanika je jednoduchý sandbox, ale bez moderných vymožeností si bez nich vystačíš a vôbec ťa nenapadne, čo ti chýba. Nejde o komplexnosť, ale o disciplínu. Každý bod pohybu, každý bod zdravia si počítaš. Nie sú tam žiadne efekty a výbuchy – len chladný výpočet a tlak, že si zaostal o krok. Grafika je funkčná, určite nie vzrušujúca, hudba skôr sprievodcom ako pamätihodným prvkom.
Battle Isle bola na Československu menej známa. Zatiaľ čo západné a ruskej hry mali svojich fanúšikov, turn-based stratégia bez zbytočností tu nebola sexy. Napriek tomu ju prinášali časopisy, ľudia si ju hrajú na pirátskych kópiách a pre niekoľkých sa stala tajným inkubátorom strategického hrania bez grafického šumu.

Dnes si ju zahraješ a niekedy sa čudiš, prečo si trpel čakaním na počítač. Zároveň si však uvedomíš, že stratégia nemusí blikať a kričať na to, aby bola plná rozhodnutí. Ak ťa vzrušuje vojenská matematika a neponáhľaš sa, Battle Isle je stále čestná.